aktualizované: 12.03.2024 17:24:55

Veštenie   Numerológia     Magické úkony    Snímanie kliatieb a  porobení

Anjel
 
 
 
 
 
 
A N J E L
 
  
Na rohu vysokého vežiaka sedel anjel. Nohy sa mu hojdali dole, hlavu mal opretú v dlaniach, krídla pekne zložené na chrbte. Medzi anténami, satelitmi a rôznymi káblami, mu pierka jemne šuchotali vo vetríku. Nudil sa. Nemal robotu. Proste, nikto sa na neho neobracal prosbami. Nik ho nepotreboval. Márne pátral po myšlienke, ktorá by k nemu prenikla a privolala ho. Sledoval ľudí. Boli ako mravce. Hmýrili sa, v hlavách im lietalo mnoho myšlienok. Pozeral na ženy vláčiace ťažké tašky plné nákupov. Snažil sa nájsť v ich hlavách niečo. No ich myšlienky boli iné. ,,Deti musia jesť, čo budem variť, mám veľkú riť, nestíham telenovelu, opäť príde ožratý, peniaze, peniaze, peniaze, volať mame, čo zasa chce, zvýšia mi plat, ľúbi - neľúbi, má peniaze?,, proste chaotické neusporiadané, nevyznal sa v tom. Prešiel zrakom na skupinu mamičiek ,,či  kúpiť fľašky, plienky, ona má lepší kočík, pribrala som, ráno zakašlal.,, Smútok mu stiahol tvár. Od krčmy sa vyrojil hlúčik chlapov tackajúcich sa domov. ,,Tam zbytočne budem hľadať,, povedal si. A tak sedel, sedel a mal čas. Bol tu večne. Slnko sa zatiahlo za kopce. Okná sa rozmodreli od televízorov. ,,Oltáre nového veku,, pomyslel si. Pátral v hlave, či presa len náhodou. Nič - prázdno. Nikto ho nevolal. Nikto ho nepotreboval. Anjel si povzdychol a roztiahol krídla. Jemne ich nariasil a zhodil z nich večernú rosu. Vložil si hlavu do dlaní a sedel. Čakal, že hádam raz možná. Nie je možné, že ho nikto nepotrebuje. V bloku v byte zakňučal psík. Anjel sa napol... ,,aspoň psík,, Nie snívalo sa mu o konzerve plnej žrádla, ktorú pred chvíľou spakoval a o ďalšej, čo dostane ráno. Svetlá pomaly zhasínali a sídlisko zaspalo. Na Anjela si nik nespomenul. Začalo svitať. Ľudia sa vyrojili z vežiakov a každý zabratý do svojich myšlienok, sa niekde náhlil. Už dlhé roky sa flákal po svete, no úplne zbytočne. Ľudia v neho prestali veriť, preto aj ho prestali volať a vnímať jeho prítomnosť. V diaľke začul zvuk zvonov. Hádam tam, pomyslel si. No myšlienky modliacich sa boli o úplne niečom inom. Mechanicky odčítali staré texty, ale vôbec nemysleli na to, čo hovoria, ale na úplne niečo iné. ,,Suseda má hrozné šaty, pán farár by stál za hriech, chcem peniaze ,veľa peňazí, nech umrie mužova frajerka, nech suseda dostane rakovinu, nech sa sused zabije na aute, AMEN. Nechápal, čo vlastne chcú a ani im nevedel pomôcť. A farár, ten už v myšlienkach balil kufre a predstavoval si ako na svojom BMW ide s kuchárkou do Chorvátska užívať si to, proti čomu kázal. Anjel vlastne zistil, že je úplne zbytočný a chystal sa odletieť. Niekde ďaleko od toho všetkého tu.......
 
 
 
 
 
......Anjelíček môj kdeže si.....  
 
 
Prudko vstal, zamával krídlami, zhodil satelit, mávol rukou a letel. Vletel do bytu, kde malé dievčatko polievalo v kvetináči kvietok a  pritom si mumlalo popod noštek. ,,Anjelik ,nech je tento kvietok krásny, prosím. Dám ho svojej mamičke,, myslelo si dievčatko a hladkalo malými rúčkami lístky na kvete. Potom skackalo po izbe, ťapkalo rúčkami a opakovalo donekonečna ,,Anjeliček...,, Anjel bol veľmi šťastný, že si na neho niekto spomenul. Roztvoril lupene a vykvitol v plnú krásu. Dievčatko skackalo a šťastne si pospevovalo. Vo dverách sa objavila žena. Usmiala sa na dievčatko. ,,Mami pozri ,aký krásny kvietok som ti dopestovala,,. ,,Ja viem dcérka moja,,. Usmiala sa žena,, No povedz je pekný však,, ,, Je naozaj pekný,, povedala žena a dolu lícom jej zbehla slza.,, Kiež by si ho aj Ty videla, však si slepá,, pomyslela si a dolu lícom jej tiekli slzy. ,,Ale ja ho už vidím,, vidím,, usmievalo sa dievčatko ,,a mami máš krásne vlasy.,, Dodalo s úsmevom......
 
 
 
.....v diaľke zašuchotalo perie vzďaľujúcich sa anjelských krídel.
 
 
 
Bo Magnus